Telefónne číslo

+421

905 942 808

lomka

Slovenský občan bude plakať

 

Slovenský občan bude plakať, zdravotníctvo je choré a pacient je na jeho chvoste (04.08.2011; Obecné noviny; č. 31, s. 1, 2; -) Kto by nechcel byť zdravý, kto by nechcel mať čo najbližšie dobré zdravotnícke služby - od ambulancií cez polikliniky až po nemocnicu. Kto by dnes chcel napr. za očným lekárom alebo ortopédom chodiť z Partizánskeho do Nitry alebo až do Nových Zámkov, ako museli rodičia so mnou a s mojimi rovesníkmi chodiť desať rokov po druhej svetovej vojne, pretože sme potrebovali okuliare alebo vložky do topánok na ploché nohy? Naše zdravotníctvo sa po vojne prudko rozvíjalo v snahe byť čím bližšie pri občanoch, ktorí zdravotnícke služby potrebujú, a nebol to rozvoj, povedané rečou ekonomiky, iba extenzívny, ale aj intenzívny, teda kvalitatívny. Zdravotné stredisko aj s nejakými odbornými lekármi (i externými) aspoň s menším počtom ordinačných dní (hodín) chcela mať každá väčšia obec, aspoň všeobecného lekára chcela každá stredne veľká obec, a nemocnicu, alebo aspoň polikliniku, chcelo mať každé mesto. Okrem toho mali svojich lekárov a často aj polikliniky priemyselné podniky. Postupne sa zabezpečila veľmi hustá sieť zdravotníckych služieb. Niežeby neboli problémy, tiež sa čakalo na niektoré operácie, fungovala protekcia a podplácanie, ba dokonca "strana a vláda" mali vlastné zriadenia, kam iní nemohli. Bolo málo dialyzačných stredísk, dôležitých prístrojov, ľudia museli zháňať niektoré liečivá, či už pre nedostatok, alebo ich popularitu (zahraničnú značku), protekcia fungovala pri prideľovaní kúpeľnej liečby či jej atraktívneho termínu... Po prevrate "socialistického" zriadenia na "kapitalistické" ľudia očakávali ďalšie zlepšovanie zdravotníckych služieb, v žiadnom prípade však nie ich rušenie. No ako postupoval čas, aj v zdravotníctve (podobne ako v iných tzv. neziskových sférach, napr. v kultúre) začal čoraz viac dominovať prvok ziskovosti alebo prehnanej úspornosti. Zdravotníctvo je prosto dobrý, ba v niektorých sférach (napr. farmaceutický priemysel) výborný biznis. Stalo sa predmetom rôznych reforiem, ktoré sa tvária zväčša veľmi múdro a deklarujú ciele v prospech chorých a pacientov, ich dopad však býva nezriedka dosť negatívny. Štát a jeho vlády, najmä tzv. pravicové, často zdôrazňujú, že v zdravotných poisťovniach je nedostatok prostriedkov na to, aby vykryli všetky požiadavky zdravotníckych služieb. Preto napr. aj tento rok zdravotné poisťovne neuzatvorili zmluvy s viacerými regionálnymi nemocnicami, hoci samospráva (krajov a aj miest a obcí), ktorým nemocnice a zdravotnícke zariadenia patria, sa dožaduje zachovania pre región dôležitých činností (oddelení) v týchto zariadeniach. MZ SR a ďalšie inštitúcie poukazujú na neefektívne využívanie prostriedkov vyčlenených na zdravotníctvo. Dlho bol a ešte stále údajne existuje problém s nadmerným počtom nemocničných lôžok, veľa oddelení v regionálnych, ale aj štátnych nemocniciach vraj nemá potrebnú medicínsku úroveň, poriadok treba robiť aj v liekovej politike, lebo užívame priveľa liekov, nemocnice sú stále v dlhoch atď., a to všetko vedie štát k radikálnej racionalizácii a ku škrtom prostriedkov. Proti odstraňovaniu neefektívnosti a zlepšovaniu medicínskej úrovne, prirodzene, nik nenamieta. Ľuďom z miest a regiónov a ich samospráve, ale ani lekárom, zdravotným sestrám a ostatnému personálu v zdravotníckych zariadeniach, sa však nepáči takpovediac vulgárny prístup reformátorov, ktorý neberie do úvahy ich potreby a zhoršuje dostupnosť zdravotných služieb. Chorí ľudia, vrátane rodičov s deťmi či starých ľudí, musia opäť ďaleko cestovať, čo zo stoviek malých obcí nebolo a nie je jednoduché pre oklieštené spoje (vlakové i autobusové) do miesta zdravotníckych služieb. Ešte viac sa tak zvýši tlak na využívanie sanitiek, čo tiež nie je lacné. Veľa odborného zdravotného personálu sa zo zdravotníctva vytratí, lekári, nespokojní s platmi, hrozia odchodom do zahraničia. V záujme efektívnejšieho riadenia sa nemocnice majú premeniť na akciové spoločnosti. Krajské samosprávy, napr. žilinská, však poukazujú na finančnú diskrimináciu regionálnych nemocníc v porovnaní so štátnymi. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) zverejnil zaujímavý údaj: kým na jednu hospitalizáciu v štátnych nemocniciach poskytuje najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa 708 eur, v nemocniciach ŽSK je to len 378 eur. Okrem toho predstavitelia kraja upozornili, že štát sa pred transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti chystá oddlžiť štátne nemocnice, no regionálne nie. Sú naše nemocnice určené pre občanov druhej kategórie, pýtajú sa predstavitelia ŽSK? Spokojní s vývojom v zdravotníctve nie sú ani odborníci zo Slovenskej lekárskej komory, čo vyjadrili i na nedávnej tlačovke. Vítajú rozumné reformné opatrenia, súčasný postup ministerstva zdravotníctva však považujú za nesystémový, lebo ministerstvo ani poriadne nevie kde, koľko a akých zdravotníckych služieb treba. Navyše im chýbajú indikátory práce lekárov. Prekáža im najmä to, že štátna exekutíva nerešpektuje názory odbornej verejnosti. Upozornili aj na to, že o občanoch Slovenska sa vytvára mýtus ako o veľkých užívateľoch liekov, čo však vôbec nie je pravda. Podľa seriózneho porovnania štátov EÚ patrí Slovensko v spotrebe liekov na obyvateľa na predposledné miesto, za nami sú len Poliaci. Veľmi zaujímavá a výpovedná je však aj iná tabuľka EÚ, a to poradie krajín podľa veľkosti farmaceutických nákladov na obyvateľa, kde sme - čuduj s svete - na konci prvej tretiny štátov, teda vlastne v popredí. Z toho vyplýva, že nie pacienti, ale ľudia okolo liekov veľa míňajú, lepšie povedané - zarábajú na nich. Nečudo, že od čias ministra zdravotníctva Zajaca, ktorý tiež robil zdravotnícku reformu a poukazoval aj na priveľké množstvo lekární na Slovensku - bolo ich vtedy asi tisíc - lekární neubudlo, naopak, ich počet sa zdvojnásobil. Zle sa nemajú ani súkromné zdravotné poisťovne, ktoré vytvárajú zisk zatiaľ najmä zo zdravotných odvodov, ktoré platia poistenci, čo je jednoducho amorálne. Takto z jedného eura vybraného od poistencov a ich zamestnávateľov (pričom štát za svojich zamestnancov platí zdravotné odvody už veľa rokov nižšie než platia ostatní smrteľníci) ide do čistého zdravotníctva len 67 centov, hoci napr. v Mexiku ide do zdravotníctva sto percent odvodov. Teda zisk a peniaze sú na prvom mieste aj v našom zdravotníctve. Veľmi dobre charakterizoval súčasný vývoj v zdravotníctve mladý komentátor Hospodárskych novín Arpád Soltesz v čísle z 21. júla tohto roku: "Minister zdravotníctva má v podstate jedinú, aj keď nesmierne zložitú úlohu - uchovať čo najväčší počet ľudí pri zdraví a pri živote. V praxi to znamená dostupnú, kvalitnú starostlivosť a veľa dobre motivovaných lekárov a sestier vo výborne vybavených nemocniciach A to je otázka peňazí Uhliarik to nechal na zdravotné poisťovne, ktorých záujmom nie je vyhadzovanie peňazí na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale zisk. A najvýnosnejší je poistenec, ktorý zomrie neliečený. Zlé nemocnice sa nezlepšia, ale zaniknú. Ďalšie sa oddlžia z našich peňazí a transformujú na akciovky. Bez toho by sa nedali privatizovať. Minister zdravotníctva si jednoducho plní svoju misiu... Darí sa mu dostať do systému ešte viac peňazí a presmerovávať ich tok do tých správnych vreciek. Nech to stojí, čo to stojí - veď tá cena sa platí len v bezcenných ľudských životoch." Toľko mladý komentátor Hospodárskych novín. Slovenský občan bude plakať, povedal ešte v máji na okraj problémov v zdravotníctve prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Obyvatelia viacerých regiónov však začínajú „plakať“ už dnes, keď všemocné poisťovne neuzatvárajú s ich nemocnicami zmluvy, hoci samospráva obcí a krajov bije na poplach a robí čo môže. Ozaj, kedy začnú rozhodovať o použití svojich prostriedkov odvádzaných do zdravotných poisťovní poistenci, kedy prestanú byť na chvoste medzi subjektmi rozhodujúcimi o zdravotníctve?