Telefónne číslo

+421

905 942 808

lomka

Pokusné králiky

 

(04.08.2011; Plus 7 dní; č. 32, s. 24-26; Utešená Martina) Ladislav Laho: „Antibiotiká prestávajú byť atraktívne pre výskum, pretože sa užívajú len krátko, týždeň, možno dva, a rýchlo proti nim vzniká rezistencia. Pritom antibiotiká sú jedným z mála liekov, ktoré chorobu skutočne vyliečia. Vyliečený pacient však už prestáva byť zaujímavý.“ Slúžia lekári pacientom alebo farmaceutickým firmám? Niektorí lekári liečia aj zdravých pacientov. Je za tým farmaceutický biznis. Štyria doktori sa rozhodli otvorene prehovoriť o tom, ako farmaceutický priemysel prerástol do života pacienta, ako z neho žijú lekári a aké to má dôsledky. Jedným z nich je LADISLAV LAHO (59). Detskú fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici dokázal udržať počas svojho pôsobenia v pluse a v roku 2007 ho nominovali na manažéra roka. Nazýva veci pravými menami a stal sa tŕňom v oku mnohých kolegov. V rozhovore s MARTINOU UTEŠENOU odhaľuje praktiky farmaceutických firiem a radí pacientom, ako by sa mali orientovať v spleti informácií, ktoré dostanú od lekára. * Je zdravie tovar? Ani nie tak zdravie, ale snaha človeka byť nesmrteľným a nezraniteľným je dobrým médiom na obchod. Tovarom je choroba. Vyliečený človek pre farmaceutický priemysel nemá zmysel. Je nepoužiteľný. Preto vzniká tlak na posúvanie hraníc medzi zdravím a chorobou. * Je také jednoduché vyhlásiť zdravého za chorého? Väčšina ľudí je zdravých a keď posunieme normy v definícii choroby smerom do oblasti zdravia, stačí malá zmena a niekoľkonásobne nám narastie počet, v úvodzovkách, chorých. * Ktorý zdravotnícky sektor produkuje najviac takýchto chorých? Objavujú sa všade. Medicína vstupuje do života ľudí aj tam, kde by už nemala, kde už prekračuje hranice. Tvrdíme, že pribúda alergických ochorení. Podľa niektorých teórií je to spôsobené prílišnou hygienou či príliš častým používaním antibiotík. Na našej konferencii prezentoval MUDr. Janota teóriu, že čím viac je alergiológov, tým viac je alergických ochorení. Stále sa zužujú a zjemňujú kritériá, takže dnes je za alergika vyhlásený aj ten, čo by pred dvadsiatimi rokmi nebol. Otázka znie: Pribúda vôbec alergických ochorení? Problém je v tom, že výskum nejde týmto smerom. Nesnaží sa odpovedať, prečo je alergikov viac. Orientuje sa iba na výrobu liekov proti alergii. * Nie je alergia dokázateľná nejakými objektívnymi meraniami, keď hovoríme, že sa stále posúva hranica medzi tým, kto je zdravý, a tým, kto je už alergik? Objektívne merania sú, ale sú diskutabilné. Sú relativizovateľné. Sú posúvateľné a posúvané. * Nedialo sa niečo podobné aj pri liečbe vysokého cholesterolu? Norma cholesterolu, pri ktorej mali začať pacientov liečiť statínmi, bola ešte pred deviatimi rokmi 6,2 mmol/l a dnes je omnoho nižšia, 5 mmol/l. Počet pacientov vhodných na liečbu tak enormne stúpol. Problém bol v tom, že osem z deviatich kardiológov, ktorí o znížení hladiny rozhodli, bolo nejakým spôsobom finančne prepojených na firmy vyrábajúce statíny. V americkej tlači bol z toho veľký škandál, ktorý však nič nevyriešil. Európa nové hodnoty prebrala a stále sa nimi riadi. Počet ľudí užívajúcich statíny sa niekoľkonásobne zvýšil. Sú to najpredpisovanejšie lieky na svete. * Koľko zdravých pacientov je podľa vás liečených? Na Slovensku užíva statíny 550-tisíc ľudí. To je desať percent obyvateľstva. Neverím, že toľko ľudí ich aj potrebuje. To nie je možné. * Statíny sú veľmi populárne lieky. Ľudia si dajú tabletku a nemusia meniť stravu ani cvičiť a cholesterol sa im znižuje. Sú ľudia, ktorí ich nenávidia, iní ich zbožňujú. Ordinujú ich kardiológovia, ale ja nepoznám ani jedného, ktorý by ich užíval. Verím tomu, že keby pacienta upozornili na možné komplikácie vyplývajúce z užívania statínov, rozmyslel by si, či sa nimi bude liečiť. * Čo riskuje pacient užívajúci statíny? Medzi komplikácie patrí napríklad svalová atrofizácia - teda ubúdanie svalovej hmoty, čo má za následok zhoršenie pohyblivosti a tiež osteoporózu, ďalej poruchy potencie, poškodenie pečene, uvádzajú sa aj poruchy psychiky. Človek, ktorý berie statíny, by vôbec nemal piť alkoholické nápoje, mal by absolútne abstinovať. Koľko ľudí je schopných absolútnej abstinencie? Najviac ma trápi, že Európska lieková agentúra už umožňuje predpisovať statíny aj deťom. Keď sa to stalo v Spojených štátoch, pediatri protestovali. U nás je ticho. * Európa je v tomto liberálnejšia? Jednoducho prebrala uvoľnenie statínov aj pre deti zo Spojených štátov. Každý, kto rozumie problému, vie, že je to slepá ulička. Ak sa má riešiť problém cholesterolu a vôbec ischemickej choroby srdca už v detstve, musí to ísť úplne inou cestou. Nie liečebnou, ale preventívnou. Teda životosprávou. * Údajne najviac pacientov vyrába psychiatria, najmä detská. Deti liečia na hyperaktivitu, depresie. Nie som odborník na detskú psychiatriu, je to asi najzložitejšia oblasť medicíny, takže si netrúfam na túto otázku odpovedať. Všeobecne problém psychiatrických liekov je ich dlhodobé, niekedy celoživotné podávanie. Žiadna klinická štúdia nevie tento problém obsiahnuť. Nikto teda nedokáže odpovedať na otázku, čo tieto lieky môžu spôsobiť po desaťročnom užívaní. Najnovším hitom sú antidepresíva tretej generácie. Ich účinok je naozaj vynikajúci. U pacientov, ktorí ich užívajú, sa však začínajú objavovať poškodenia srdcových chlopní. Zatiaľ, našťastie, iba raritne. Na túto skutočnosť upozornil na našej konferencii docent Juraj Hrnčiar. * Aká je podľa vás situácia, rozprávajú sa lekári s pacientom, keď mu predpíšu lieky? Vysvetľujú mu nežiaduce účinky? Existujú doktori, ktorí sú zodpovední a robia výbornú prácu. Na druhej strane sú lajdáci, ktorí nevysvetlia nič a povedia "ak sa vám nepáči, tak choďte inde". Čelíme veľkej kríze, čo sa týka prvého kontaktu. Deťom, ale aj dospelým pacientom chýba akýsi manažér, ktorý by organizoval liečbu pacienta tak, aby mu bola šitá na mieru. Mal by ho sprevádzať k špecialistom a mať o ňom prehľad. V tomto zmysle prvý kontakt nefunguje. * Keď už musíme lieky užívať, je lepšie liečiť sa najnovšími a najmodernejšími alebo radšej overenou klasikou? Najnovšie a najmodernejšie lieky nemusia byť aj tie najlepšie. Často môžu byť nebezpečné. Majú za sebou len povinný klinický výskum, za ktorým ešte nie je skúsenosť. Veľa moderných a zázračných liekov stiahli z obehu, pretože sa zistilo, že majú nejaký vedľajší efekt, ktorý sa neobjavil pri skúškach. Už Hippokrates hovoril, že ak máš na chorobu viac liekov, použi ten najjednoduchší. * Pacienti, ktorí užívajú najnovšie lieky, sú pokusné králiky? No, tak trochu. Mňa ako lekára najnovší a najmodernejší liek nezaujíma, kým neviem, že je registrovaný v Nemecku alebo v Spojených štátoch amerických. V týchto krajinách existujú objektívne spätné väzby a hlásenie nežiaducich účinkov, na ktoré sa dá spoľahnúť. * Na Slovensku objektívne hlásenie vedľajších účinkov neexistuje? Farmaceutické firmy majú na svojich stránkach dotazníky a prísne vnútrofiremné pravidlá na hlásenie vedľajších účinkov. To je iba formálna záležitosť. V USA vedia o každom pacientovi a jeho komplikáciách pri liečbe a nič sa nezatají. Podobne v Nemecku. Dokážu si pacientov navzájom prepojiť a zistia, ako liek účinkuje, respektíve neúčinkuje. * Aj výskum liekov je orientovaný len na biznis? Najmenej liekov vzniklo na vzácne choroby, na ktorých by firma až tak nezarobila. Ťažko povedať, či len na biznis. Fakt je, že firmy sa orientujú najmä na plošné a dlhodobé liečby. Napríklad antibiotiká prestávajú byť atraktívne pre výskum, pretože sa užívajú len krátko, týždeň, možno dva a rýchlo proti nim vzniká rezistencia. Na túto skutočnosť upozorňuje docent Trupl. Pritom antibiotiká sú jednými z mála liekov, ktoré chorobu skutočne vyliečia. Vyliečený pacient už prestáva byť zaujímavý. Pre biznis sú dôležité lieky, ktoré sa používajú globálne a dlhodobo, najlepšie celý život. Biznis je hnacím strojom vývoja farmácie, a teda medicíny, ale zároveň deformuje jej smerovanie. Nezávislý výskum lacných riešení bez liekov potrebujeme v medicíne ako soľ. * Do akej miery prerástol na Slovensku farmaceutický priemysel do života pacienta? Je ním obrastený ako machom. Ľudia na Slovensku sú už dokonale naučení na tabletky. Naučili sme ich to my lekári. Nemáme na nich čas, a preto je jednoduchšie predpísať tabletku a odchod. No a kto ich má odučiť od tých tabletiek? No zase len my lekári. * Čím to je, že farmakobiznis tak rozkvitol? Za socializmu bol kráľ ten, kto mal brufén. Teraz už, kto nemá v kabelke ružovú tabletku, je považovaný za čudáka. Je to celosvetový problém, jednoduchšia cesta. Vážnosť lekárskeho statusu upadá. Namiesto lekárskych autorít prichádzajú obchodníci. * Ako farmaceutické firmy narábajú s lekármi, aby si ich získali na predpisovanie daného produktu? Je to normálna legálna komunikácia medzi trénovanými zástupcami firiem a lekárom. Okoreňuje ju obrovská produktová reklama zameraná na odbornú aj laickú verejnosť. K tomu kongres, kvety alebo výplatná listina. Hranice, v ktorých sa lekár ešte kontroluje, či robí pre pacienta všetko správne, a kedy už nie, sa zmazávajú. * Ako lekárov motivujú na predpisovanie liekov? Najmä kongresmi. U nás je to vypuklé, lebo sme krajina s malým rozpočtom a žiadnemu lekárovi nezaplatí jeho zamestnávateľ zahraničný kongres. Z vlastného platu to je nemysliteľné. Takže vzdelávanie lekárov budú ešte dlho zabezpečovať aj farmaceutické firmy. Podstatné je, aby sa to nezneužívalo, aby si lekári za peniaze firiem nezariaďovali napríklad kancelárie. V USA lekár nezoberie od farmaceutickej firmy ani pero. * Sú doktori aj na výplatných listinách farmaceutických firiem? Ako sa tieto peniaze legalizujú? Odmeny sa často skrývajú za to, že lekár robí pre firmu odbornú konzultáciu alebo analýzu, alebo pre nich realizuje klinickú štúdiu, či pseudovýskum. V tom nevidím nič problematické, pokiaľ lekár nerozhoduje o danom lieku. Na Slovensku by malo existovať vyhlásenie konfliktu záujmov zo strany lekárov, ktorí o liekoch rozhodujú, a farmaceutické firmy by mali zverejňovať, čo komu darovali. * Sú naši lekári schopní predpísať pacientovi liek, hoci vedia, že iný by im pomohol viac, len pre to, že sú motivovaní kongresom, dovolenkou alebo inými výhodami? Netrúfam si to povedať. Skôr sa to deje nevedome. Lekár by mal používať iba lieky, ktoré má preštudované a overené. Lenže produktov je už toľko, že sa v tom nevyzná a nerozmýšľa nad tým. Mechanicky preberá informácie, ktoré mu ponúkne zástupca firmy. * Mal by sa lekár, ktorý má na Slovensku vplyv, pretože je napríklad hlavným odborníkom alebo riaditeľom nemocnice, vyhýbať farmabiznisu? Farmaceutické firmy majú pre tento typ ľudí názov - key opinion leaders, kľúčoví mienkotvorní ľudia. Sú to pre nich najdôležitejší klienti. Títo ľudia by sa mali od farmakobiznisu držať čo najďalej, pretože majú moc ovplyvňovať a meniť veci. Napríklad hlavní odborníci podpisujú výnimky na liečbu a podobne. * Keď vláda avizovala zníženie cien liekov na druhé najnižšie v Európskej únii, začal sa na Slovensku veľký krik, do ktorého sa zapojili aj veľvyslanci. Premiérka Radičová to označila za čistý lobing farmaceutických firiem. Obdivujem ju za to. Pomenovala to tak, ako to je. Ale treba robiť viac. Farmaceutické firmy majú síce etický kódex, ale na druhej strane majú voľné ruky. * Urobil vôbec niektorý z ministrov zdravotníctva niečo pre to, aby farmaceutický priemysel u nás nemal také voľné ruky? Čiastočne sa o to niektorými krokmi snaží Ivan Uhliarik. Ale vzhľadom na jeho minulosť a spojitosť s firmou Pfizer mu nie celkom dôverujem. Ministra charakterizuje jedna veta, ktorú údajne povedal na nejakom zjazde kresťanských lekárov: "Krôčik po krôčiku v konsenze so všetkými." * Ak prejde zákon o liekoch, znížia sa ceny farmakologických produktov na druhé najnižšie v Európskej únii. Farmaceutické firmy prídu o veľké peniaze. Najvyšší čas znížiť ceny. Slovensko malo jedny z najvyšších cien v únii. A firmy až tak neprídu o peniaze. Nájdu si spôsob, ako to vykompenzovať. * Tvrdia, že zníženie cien postihne pacienta. Lieky nebudú dostupné. Myslím si, že je to povinná jazda farmaceutických firiem. Mení sa im situácia a ony chcú predávať. To je všetko. Liekov u nás je prebytok, nie nedostatok. * Pacienti si často pýtajú lieky aj sami. Ak im ich lekár nepredpíše, asi ich neberie dosť vážne. Doktor je na to, aby vedel rozlíšiť tlak pacienta alebo farmaceutickej firmy od skutočnej potreby užívania liečby. Mal by pacienta vychovávať. Upozorňovať na to, že každá užitá tabletka mu môže skrátiť život a znížiť jeho kvalitu. * Môže si v našej kultúre pacient, ktorý je laik, trúfnuť diskutovať s lekárom o opodstatnenosti liečby? Je pravda, že s najväčšou pravdepodobnosťou ho lekár samoľúbo pošle preč. Ale pacient má plné právo dostať všetky potrebné informácie a sám sa rozhodnúť, ktorú cestu si zvolí. * Prečo ste sa začali zaoberať farmaceutickými firmami, pacientmi a otvorenou kritikou biznisu s liekmi? Lebo ma to štve! Pracujem s kriticky chorými deťmi a nezaujímam sa o to, čo odo mňa očakáva farmakobiznis. Som presvedčený, že peniaze v zdravotníctve sa míňajú neefektívne. Že zdravotníctvo by mohlo fungovať oveľa kvalitnejšie. Je tam príliš veľa takzvaných únikov či netesností. Je tam mnoho ľudí, čo nič nedávajú a veľa si berú. Ale to už nie je iba o farmakofirmách. * Chcete povedať, že vy sa dištancujete od farmaceutického biznisu? Žiadni zástupcovia za vami nechodia s lákavými ponukami? Chodia, ale už ma poznajú. Zopárkrát som im vysvetlil, že my budeme kupovať najlacnejšie na Slovensku. Náznaky úplatkov vždy boli, ale to sa dá ľahko prekročiť, a vážia si to. * Požiadali ste niektorú z farmaceutických firiem o sponzorské peniaze? Tak sa to predsa robí, nie? Áno, samozrejme. Nemám problém požiadať ich o peniaze, ktoré použijem na prospech nemocnice.