Telefónne číslo

+421

905 942 808

lomka

Význam liečivých húb bude rásť, u nás si ich ľudia nevšímajú

 

Mykológ Martin Pavlík: Význam liečivých húb bude rásť, u nás si ich ľudia nevšímajú 

 

Príspevok pridaný 05.01.2016 

 

Kedysi sa za ne upaľovalo na hranici, dnes sú fenoménom, ktorého silu stále nevieme doceniť. „Potenciál liečivých húb sme ešte zďaleka nevyužili,“ hovorí mykológ Martin Pavlík.

 

Pokiaľ považujeme Slovákov za hubársky národ, platí to predovšetkým o klasických úlovkoch do kuchyne. Desiatky druhov húb s väčším či menším liečivým potenciálom, ktoré nenápadne rastú v našich lesoch na pňoch a kmeňoch stromov, si väčšina ľudí ani nevšimne. Podľa mykológa z Katedry ochrany lesa a poľovníctva Technickej univerzity vo Zvolene Ing. Martina Pavlíka PhD. vieme o hubách a ich schopnostiach stále málo. „Sme na tom určite lepšie ako Škandinávci či Briti. Tí o huby ani nezakopnú, nieto aby ich ešte akokoľvek konzumovali. Starý kontinent ako celok však výrazne zaostáva za juhovýchodnou Áziou. V Číne, Japonsku, Indonézii či Thajsku píšu liečivé huby niekoľko tisícročnú históriu.

 

Zázračný krestin

 

Z dávnych kroník vieme o stredovekých liečiteľoch, ktorí medzi vzácnymi prírodnými produktmi využívali okrem byliniek aj silu húb. „Tí však boli považovaní za čudákov, šarlatánov a čarodejníkov. Viem si predstaviť, že nejeden takýto nešťastník vtedy skončil v plameňoch,“ hovorí Martin Pavlík.

 

Seriózna mykológia – veda o hubách, prišla na európsku scénu až na začiatku 19. storočia, o ďalších sto rokov neskôr úspešne vstúpila aj do medicíny vďaka britskému lekárovi Alexandrovi Flemingovi a jeho vynálezu penicilínu. Staršie ročníky si možno spomenú na boom v 70. rokoch, keď sa s podporou štátu pestovali hlivy či pečiarky takmer na každom roľníckom družstve. Po následnom úpadku momentálne prichádza druhá vlna, inšpirovaná predovšetkým z Ázie. V knihe Možnosti využitia schopností a vlastností vybraných druhov drevokazných húb opisuje Martin Pavlík nielen ich blahodarný vplyv na organizmus, ale aj spôsob prípravy a zaujímavé príklady z histórie.

 

„Čo sa týka vážnych chorôb, majú tieto huby zväčša podporné účinky. Posilňujú organizmus pri chemoterapii či rádioterapii, ale niektoré aj priamo liečia. Napríklad trúdnikovec pestrý, ktorý bežne rastie na pňoch a kmeňoch odumretých listnatých drevín, dokáže vďaka polysacharidu krestin priamo zabíjať rakovinové bunky. Plodníc podpňovky obyčajnej či smrekovej teraz nájdete v lese haldy. Na jednej strane je považovaná za najväčšieho škodcu lesných drevín, na druhej strane je to chutná jedlá huba, ktorá posilňuje činnosť mozgu, nervového systému, potláča príznaky epilepsie, lieči srdcovo-cievne problémy. Nenápadná klanolupeňovka obyčajná zasa pomáha pri žalúdočných ťažkostiach, pri liečbe rakoviny pľúc, či krčka maternice,“ dodáva Martin Pavlík s tým, že okrem samotnej liečby možno väčšinu druhov užívať aj preventívne.

 

Čínska bohyňa....REISHI.....GANODERMA LUCIDUM.......LING ZHI

 

Pre našinca znie až neuveriteľne, že v niektorých kultúrach uctievajú „tuctovú“ hubu ako božský kult. Takýto štatút nesie v Číne už po tisícročia lesklokôrovka obyčajná. „To je absolútna jednotka, ktorú Číňania vnímajú ako hubu nesmrteľnosti. Skladajú o nej piesne, oslavné básne, je súčasťou mnohých rituálov. U nás, kde tiež bežne rastie, si ju v lese takmer nikto nevšimne. Pritom má obrovské množstvo liečivých účinkov – pozitívne ovplyvňuje hladinu cholesterolu, krvný tlak, cukrovku, podporuje imunitu, pomáha pri liečbe rakoviny prsníka, prostaty, pečene, pľúc, hrubého čreva či lymfatických uzlín. Keď pôjdete do čínskej reštaurácie, najčastejšou hubou používanou pri príprave jedál je čierny chrupkovitý uchovec bazový. Je to jedna z najpestovanejších liečivých húb na svete, ktorá okrem iného pomáha pri kŕčoch, bolestiach kĺbov, hemoroidoch či maternicovom krvácaní,“ vysvetľuje Martin Pavlík.

 

Zrejme najväčším exemplárom tejto kategórie je práchnovec kopytovitý. Zdanlivo nevyužiteľný kus tvrdej hmoty rastúci na bukoch, ktorú od nepamäti využívali rovnakým spôsobom Rusi, Indiáni, alebo Číňania. Okrem zábalov pri bolestiach či zápaloch kĺbov sa využívalo aj práchno, z ktorého sa vyrábali deky, klobúky a tašky.

 

„Nie každá liečivá huba patrí do kategórie drevokazných. Takouto výnimkou je napríklad hadovka smradľavá. V prvom štádiu vývoja plodnice, keď má tvar vajíčka, je taktiež nesmierne prospešná, najmä pri tráviacich problémoch, liečení nádorov či proti vzniku trombózy. V stredoveku sa z nej vyrábal „amorov likér“, zaručene podporujúci mužnú silu, tradične sa využívala pri liečení podagry (dny). To je choroba spojená s nezdravou životosprávou a konzumáciou vnútorností zvierat,“ dodáva Martin Pavlík. Keďže išlo o jeden z typických neduhov šľachty, výrobky z hadovky sa vyvážali z Petrohradu na kráľovské dvory do Londýna či do Paríža.

 

Bez húb to nepôjde

 

Rovnako ako treba rozoznať huby v lese, je dôležitá ich príprava na konzumáciu. V prípade liečivých druhov je to niekedy doslova alchýmia. „Treba sa poradiť s odborníkmi, lebo experimentovanie vôbec nemusí dopadnúť dobre,“ zdôrazňuje Martin Pavlík. Stôl v jeho kancelárii je plný zvláštnych exemplárov, vrecúšok s plodnicami a neveľmi vábne zafarbených extraktov a tinktúr. Okrem nich sa z liečivých húb pripravujú čaje či polievky.

 

„Na Technickej univerzite máme aj mykologickú poradňu. Väčšinou sa sem prídu poradiť ľudia, ktorí nájdu hubu v lese a nie sú si istí, či ju môžu zjesť. O ich liečivé vlastnosti sa bežne veľmi nezaujímajú. V rámci prednášok sa snažím študentom vysvetliť, ako pri spracovaní zachovať liečivý potenciál v hubách a neznehodnotiť ich,“ vysvetľuje odborník.

 

Liečivé huby budú mať podľa jeho slov pre ľudstvo čoraz väčší význam. „Predstava, že špičkové prístroje a moderné lieky v zdravotníctve všetko zvládnu, je veľmi naivná. Sami vidíme, že medikamenty pri liečbe nových chorôb nestíhajú. Preto sa hľadajú nové alternatívy a „objavujeme“ lieky, o ktorých sa vie už stovky rokov. Budúcnosť nás bude k tomuto trendu nútiť čoraz viac,“ je presvedčený zvolenský mykológ.

 

Liečbu hubami už oficiálne zaviedli v Japonsku a Číne, vrátila sa k nej aj západná medicína. „Niektorí Rusi konzumujú vajcia hadovky smradľavej tak, že ich rozomelú v smotane. Nech sa už na tento zvláštny zvyk pozrieme akokoľvek, v tej oblasti vôbec nepoznajú rakovinu,“ dodáva s tým, že si treba viac vážiť zdanlivo obyčajné veci okolo nás. Nezriedka totiž ide o unikátne organizmy, ktoré v ľudskom tele dokážu doslova zázraky.

 

 Publikované 18.10.2014